Nightmare Creatures na PS1: krvavý Londýn, monštrá a horor, ktorý ťa nútil bojovať

Nightmare Creatures na PlayStation 1 je horor z obdobia, keď ešte nebolo jasné, ako má 3D hororová hra vlastne vyzerať. Namiesto pomalého šetrenia munície ako v Resident Evile ťa ženie do ulíc Londýna, dá ti do rúk meč alebo bojovú palicu a prakticky ti povie: bojuj, alebo zomrieš.

V uliciach roku 1834 sa potulujú zmutované monštrá, mŕtvi vstávajú z hrobov a za celou katastrofou stojí Adam Crowley a tajomné Bratstvo Hekaté. Pod krvavým akčným hororom sa však skrýva oveľa zaujímavejšia história: skutočný Samuel Pepys, Veľký požiar Londýna, dobové mapy mesta, vlastná 3D technológia francúzskeho štúdia Kalisto, nezvyčajný adrenalínový systém a séria, ktorá mala pokračovať oveľa ďalej.

Ak ťa zaujíma samotná hra, nájdeš ju ako Nightmare Creatures pre PlayStation 1. V článku sa však pozrieme hlavne do zákulisia a na veci, ktoré z obyčajného popisu na obale nezistíš.

Článok obsahuje základné informácie o príbehu a vývoji hry, ale vyhýba sa zásadným spoilerom z jej záveru.

Londýn roku 1834 ako hororové ihrisko

Nightmare Creatures ťa neposiela do vymysleného fantasy kráľovstva ani do moderného mesta. Jeho kulisou je Londýn roku 1834 – mesto úzkych ulíc, cintorínov, kanalizácií, dokov, tunelov a temných zákutí, ktoré akoby priamo čakalo na inváziu monštier.

Do ulíc sa šíri zvláštna nákaza. Ľudia miznú alebo sa menia na groteskné bytosti, mŕtvi vstávajú z hrobov a za udalosťami postupne vystupuje Adam Crowley a Bratstvo Hekaté. Práve Crowley sa pokúša nadviazať na dávne experimenty tajnej spoločnosti a využiť ich výsledky na vytvorenie armády monštier.

Výsledkom nie je survival horor v štýle pomalého prieskumu uzavretého sídla. Nightmare Creatures využíva hororovú atmosféru ako kulisu pre oveľa rýchlejšiu akčnú hru, v ktorej sa na teba protivníci pravidelne vrhajú priamo z hmly, tmy alebo úzkych uličiek.

Dážď, dlažba, šero a prázdne ulice pomáhajú Nightmare Creatures vytvoriť výraznú gotickú atmosféru.

Ako Nightmare Creatures prepísalo Veľký požiar Londýna

Jedna z najlepších historických zvláštností hry sa odohráva dávno pred samotným rokom 1834.

Nightmare Creatures využíva skutočnú historickú postavu Samuela Pepysa, anglického úradníka a autora slávneho denníka zo 17. storočia. Skutočný Pepys zaznamenal okrem iného priebeh morovej epidémie aj Veľkého požiaru Londýna z roku 1666 a jeho zápisky dnes patria medzi najznámejšie dobové svedectvá o katastrofe.

Hra si však históriu upravuje po svojom.

V príbehu Nightmare Creatures sa Pepys zapojí do Bratstva Hekaté, zistí, že jeho členovia experimentujú s látkou meniacou ľudí na monštrá, a rozhodne sa ich prácu zastaviť. Zničenie ich základne potom herná fikcia prepája práve s Veľkým požiarom Londýna.

Práve táto kombinácia skutočných mien, udalostí a čistej hororovej fikcie pomáha svetu hry pôsobiť zaujímavejšie než obyčajný príbeh o šialenom vedcovi a jeho príšerách.

Kalisto, pracovný názov Gothik a vlastná 3D technológia

Za Nightmare Creatures stálo francúzske štúdio Kalisto Entertainment. V období vzniku hry ešte nešlo o značku, ktorú by bežný hráč automaticky spájal s veľkým konzolovým hororom, ale štúdio malo vysoké technické ambície.

Nightmare Creatures sa počas vývoja objavovalo aj pod pracovným názvom Gothik. Meno pomerne presne vystihovalo smer projektu: namiesto čistého sci-fi alebo tradičného fantasy malo ísť o temný svet inšpirovaný gotickým hororom a európskym 19. storočím.

Technicky bola hra zaujímavá aj tým, že išlo o prvý titul vytvorený pomocou LibSys, vlastného 3D vývojového systému Kalista. Štúdio teda nevzalo iba existujúcu technológiu a nepostavilo na nej obsah – zároveň vytváralo vlastné nástroje pre prostredie, modely a 3D scénu.

Na prvom PlayStatione to bolo obdobie experimentov. Vývojári zisťovali, ako ďaleko môžu tlačiť počet polygónov, svetelné efekty, hmlu, animovaných nepriateľov aj rýchlosť vykresľovania. Nightmare Creatures je presne produktom tejto doby: technicky má viacero nedokonalostí, no zároveň je na ňom vidieť chuť skúšať veci, ktoré ešte nemali ustálené pravidlá.

Londýn nevznikal úplne od oka

Kalisto sa pri tvorbe prostredia nespoliehalo iba na všeobecnú predstavu „starého Londýna“. Vývojári podľa dobových materiálov pracovali s mapami a architektonickými plánmi z 19. storočia, aby jednotlivé prostredia dostali vierohodnejší historický základ.

Hráč postupne prechádza napríklad Chelsea, cintorínmi, dokmi, tunelmi, kanálmi, mestskými ulicami alebo okolím londýnskej zoo. Samozrejme nejde o historickú simuláciu jedna k jednej. Skutočné prostredie slúži ako základ pre level dizajn plný tajných ciest, prekážok a monštier.

Práve vďaka tomu má Nightmare Creatures jednu z najvýraznejších atmosfér medzi akčnými PS1 titulmi. Tehlové múry, dlažba, železné ploty, dážď, hmla a slabé osvetlenie vytvárajú miesto, ktoré pôsobí súčasne historicky aj takmer rozprávkovo zlovestne.

Adrenalín, ktorý ťa nútil vyhľadávať monštrá

Najzaujímavejšou hernou mechanikou Nightmare Creatures je nenápadný ukazovateľ, ktorý zásadne mení spôsob hrania: adrenalín.

Adrenalín postupne klesá. Ak ho necháš vyčerpať, hra začne uberať zdravie. Ako ho doplníš? Predovšetkým tým, že zabíjaš ďalších protivníkov.

Tým Nightmare Creatures obracia logiku mnohých hororových hier svojej doby. V Resident Evile býva často rozumné šetriť muníciu, nepriateľa obísť alebo sa súboju úplne vyhnúť. Tu ťa hra naopak tlačí dopredu. Dlhé opatrné prešľapovanie a bezpečné skúmanie okolia môže byť samo o sebe problém.

Adrenalín zároveň vysvetľuje tempo celej hry. Monštrá nie sú iba prekážkou medzi dvoma miestnosťami. Sú zároveň prostriedkom, ako udržať postavu v kondícii a pokračovať ďalej.

Nadia a Ignatius: dve tváre tej istej nočnej mory

Nightmare Creatures ponúka dve hrateľné postavy: Nadiu Franciscus a Ignatia Blackwarda.

Nadia je dcérou doktora Jeana Franciscusa, ktorého vyšetrovanie udalostí okolo Crowleyho skončí tragicky. Je rýchla, pohyblivá a v boji používa predovšetkým meč.

Ignatius Blackward je kňaz a znalec okultizmu, ktorý sa do prípadu zapojí vďaka nájdeným materiálom súvisiacim s Bratstvom Hekaté. Jeho hlavnou zbraňou je bojová palica a pôsobí ako fyzicky ťažšia alternatíva k Nadii.

Nejde o dve úplne odlišné kampane, ale každá postava má vlastné animácie, štýl útokov a kombinácie pohybov. Voľba hrdinu preto mení najmä pocit zo samotných súbojov.

Monštrá bojovali ďalej aj bez niektorých častí tela

Nightmare Creatures sa na konci 90. rokov rozhodne nesnažilo byť decentné.

Boj je založený prevažne na kontaktných útokoch, kombináciách a špeciálnych pohyboch. Dobové americké propagačné materiály lákali na viac ako 28 „mutilating moves“ a priamo zdôrazňovali možnosť protivníkov počas súbojov mrzačiť.

Na vtedajšiu 3D hru bolo efektné predovšetkým to, že niektorým monštrám môžeš odseknúť končatinu a nepriateľ napriek tomu pokračuje v útoku. Brutalita tak nie je iba efektom pri definitívnej smrti – je viditeľnou súčasťou boja.

Nightmare Creatures stavia na kontaktných súbojoch a oveľa agresívnejšom tempe než klasické survival horory svojej doby.

Okrem hlavných zbraní možno používať aj pištole, výbušniny, míny, ohnivé bomby alebo magické predmety. Nightmare Creatures tak pôsobí skôr ako hororový beat 'em up zasadený do prieskumného 3D prostredia než ako čistokrvný survival horor.

Ak ťa zaujíma opačný prístup, kde je dôležitejšie šetrenie zdrojov, pevné kamery a rozhodovanie, či vôbec bojovať, stojí za porovnanie Resident Evil na PS1. Nightmare Creatures a Resident Evil patria do rovnakej hororovej generácie, ale ich tempo je takmer opačné.

Jedni videli skvelý horor. Druhí opakujúcu sa mlátičku

Dobové recenzie Nightmare Creatures sa v jednom zhodovali pomerne často: hra mala veľmi silnú atmosféru a vydarený dizajn monštier.

Oveľa menej jednotné už boli názory na samotné hranie.

Časť recenzentov oceňovala rýchle tempo, množstvo útokov a náročnosť. Iní kritizovali ovládanie, kameru, niektoré plošinové pasáže a najmä fakt, že sa súboje po dlhšom čase začínajú opakovať.

GameSpot pri pôvodnej PlayStation verzii kritizoval napríklad náročné vykonávanie zložitejších kombinácií, skákanie alebo fakt, že hráč často skončí pri niekoľkých jednoduchších útokoch. Keď Kalisto o rok neskôr pripravovalo verziu pre Nintendo 64, niektoré problematické prvky už boli upravené.

To je dôležitý kontext aj pri hraní dnes. Nightmare Creatures nie je zabudnutá dokonalá klasika, ktorú všetci v roku 1998 neprávom prehliadli. Je to ambiciózna hra so silnými nápadmi a rovnako viditeľnými nedostatkami.

Activision v Amerike, Sony v Európe

Zaujímavý je aj príbeh vydania samotnej hry.

Pôvodne sa počítalo s vydavateľom Mindscape, ale o titul bol podľa dobových správ značný záujem. Krátko pred E3 1997 získal severoamerické vydavateľské práva Activision.

Situácia sa navyše líšila podľa regiónu. V Severnej Amerike vyšlo Nightmare Creatures na PlayStatione na jeseň roku 1997 pod Activisionom, zatiaľ čo európsku PlayStation verziu vydala Sony Computer Entertainment Europe začiatkom roku 1998.

To je zároveň dôvod, prečo sa pri hre môžeš stretnúť s rokom 1997 aj 1998. Nemusí ísť o chybu databázy – jednotlivé regionálne verzie skutočne prichádzali na trh v rozdielnych termínoch.

Divoký marketing Nightmare Creatures

Marketing Nightmare Creatures presne zodpovedal obdobiu, keď herné reklamy rady súťažili v tom, ktorá bude temnejšia, krvavejšia alebo provokatívnejšia.

Propagačné materiály zdôrazňovali hordy monštier, brutalitu súbojov a špeciálne pohyby, ktorými bolo možné protivníkov doslova rozoberať na kusy. Nightmare Creatures sa tak nepredávalo iba ako hororová hra. Reklama chcela hráčovi predovšetkým povedať, že tentoraz nemusí byť bezmocnou obeťou.

Dobová propagácia Nightmare Creatures stavila na temný vizuál, monštrá a brutalitu, ktorá hru odlišovala od pomalších hororov.

Práve v tom je marketing Nightmare Creatures zaujímavý aj dnes. Kým mnohé hororové hry predávali predovšetkým pocit strachu a zraniteľnosti, tu bol hlavným lákadlom aj pocit, že sa monštrám môžeš postaviť čelom a ich útok im vrátiť.

Na zabudnutú hru sa Nightmare Creatures predávalo prekvapivo dobre

Dnes môže Nightmare Creatures pôsobiť ako kultová hra, ktorú pozná iba časť fanúšikov prvého PlayStationu. Vo svojej dobe však rozhodne nešlo o obchodný prepadák.

Dobové údaje spájané s Kalisto Entertainment uvádzajú, že sa prvý diel dostal na viac ako 1,5 milióna predaných kusov po celom svete. Na nový titul od francúzskeho štúdia s vlastnou značkou išlo o veľmi silný výsledok.

Úspech bol dostatočný na to, aby vzniklo pokračovanie a okolo Nightmare Creatures sa začali plánovať oveľa ambicióznejšie projekty.

Dochované PS1 prototypy ukazujú hru tesne pred vydaním

Rovnako ako pri mnohých ďalších PS1 tituloch sa zachovali aj vývojové verzie Nightmare Creatures.

Archív Hidden Palace eviduje napríklad prototyp z 22. augusta 1997. Zachovaný je aj európsky review build zo 17. septembra 1997, ktorý je už veľmi blízky finálnej PAL verzii.

Pre fanúšikov hernej histórie sú podobné buildy cenné najmä preto, že umožňujú sledovať stav hry krátko pred vydaním a porovnávať rozdiely medzi vývojovou a predajnou verziou.

Pri Nightmare Creatures je navyše zaujímavé, že pracovné materiály a archivované promo súbory dodnes používajú aj pôvodné označenie Gothik, takže starý názov projektu nezmizol úplne bez stopy.

Nightmare Creatures II, plánovaný film a trojka, ktorá zmizla

Prvé Nightmare Creatures nebolo koncom.

V roku 2000 nasledovalo Nightmare Creatures II pre PlayStation a Dreamcast. Pokračovanie posunulo dej o storočie ďalej, prinieslo iného hlavného hrdinu a pôvodný adrenalínový systém už nepoužívalo.

V rovnakom období začala značka priťahovať pozornosť aj mimo videohier. V decembri 2000 bola oznámená filmová adaptácia Nightmare Creatures. Projekt sa však nikdy nedostal do skutočnej produkcie.

Ešte zaujímavejší je osud plánovaného tretieho dielu.

Nightmare Creatures III: Angel of Darkness malo vzniknúť pre PlayStation 2, Xbox a GameCube. Dochované koncepty počítali s presunom do Prahy 19. storočia a s novou hrdinkou spojenou s havranom.

Do vývoja však zasiahli finančné problémy Kalisto Entertainment. Štúdio skončilo a značka prešla ďalej. V januári 2003 Ubisoft oznámil, že získal práva na Nightmare Creatures III aj samotnú značku a vo vývoji bude pokračovať.

Hra napriek tomu nikdy nevyšla.

Práve preto má dnes Nightmare Creatures zvláštny status. Nebola to jednorazová hra bez publika. Bola to značka, ktorá mala pokračovanie, vysoké predaje a plány na ďalšie médiá – a napriek tomu takmer úplne zmizla.

Má Nightmare Creatures na PS1 zmysel hrať aj dnes?

Áno, ak od neho očakávaš správny typ zážitku.

Ak chceš dokonale presnú akčnú hru, modernú kameru alebo hlboký súbojový systém, vek Nightmare Creatures pocítiš veľmi rýchlo.

Ak ťa však zaujíma história PS1 hororov, gotická atmosféra, agresívnejšia alternatíva k Resident Evilu alebo rané experimenty s 3D akciou, hra má stále vlastný charakter.

A hlavne: máloktorý PS1 horor ťa postaví do situácie, keď na jednej strane vidíš monštrá v temnej londýnskej ulici a na druhej strane ti ubúdajúci adrenalín hovorí, že pred nimi rozhodne nemáš utekať.

Ak chceš vidieť úplne inú podobu hororu na rovnakej konzole, pozri si aj Silent Hill pre PlayStation 1. Silent Hill stavia na neistote, zvuku a zraniteľnosti obyčajného človeka, zatiaľ čo Nightmare Creatures ťa oveľa častejšie núti postaviť sa nebezpečenstvu čelom.

A ak ťa bavia menej známe temné akčné hry z prvého PlayStationu, prečítaj si aj náš článok Deathtrap Dungeon na PS1, kde sa namiesto londýnskych ulíc vydáme do fantasy dungeonu plného monštier a pascí.

Ako Nightmare Creatures vyzerá pri hraní

Pozri sa na pôvodnú PlayStation verziu priamo v akcii:

Súvisiace hry a čítanie

• Nightmare Creatures pre PlayStation 1 – hra, ktorej je venovaný tento článok.
• Silent Hill pre PlayStation 1 – úplne iný prístup k PS1 hororu založený viac na atmosfére, zvuku a neistote.
• Resident Evil na PS1: ktorý diel vybrať? – porovnanie hlavných Resident Evil hier na prvý PlayStation.
• Deathtrap Dungeon na PS1 – ďalšia menej obvyklá temná 3D akcia z éry prvého PlayStationu.

Zdroje a overenie

Historické a herné informácie v článku boli porovnané s dobovými propagačnými materiálmi, archivovanými recenziami, údajmi o PAL vydaní, materiálmi Kalisto Entertainment, archívom prototypov Hidden Palace a historickými zdrojmi k Samuelovi Pepysovi a Veľkému požiaru Londýna.

Časté otázky

Kedy vyšlo Nightmare Creatures na PlayStation 1?

Prvé PlayStation vydanie sa objavilo v Severnej Amerike v roku 1997. Európska PAL verzia nasledovala začiatkom roku 1998, preto sa pri hre môžeš stretnúť s oboma rokmi.

Kto vytvoril Nightmare Creatures?

Hru vyvinulo francúzske štúdio Kalisto Entertainment. V Európe PlayStation verziu vydala Sony Computer Entertainment Europe, zatiaľ čo v Severnej Amerike ju vydával Activision.

Kto sú Nadia Franciscus a Ignatius Blackward?

Sú to dve hrateľné postavy Nightmare Creatures. Nadia používa predovšetkým meč a je rýchlejšou bojovníčkou, zatiaľ čo Ignatius je kňaz a znalec okultizmu bojujúci najmä pomocou palice.

Ako funguje adrenalín v Nightmare Creatures?

Adrenalín postupne klesá a jeho vyčerpanie začne ohrozovať zdravie postavy. Dopĺňa sa predovšetkým bojom a zabíjaním monštier, takže hra hráča aktívne núti pokračovať v akcii.

Je Samuel Pepys v Nightmare Creatures skutočná historická postava?

Áno. Samuel Pepys skutočne žil a jeho denník je dôležitým svedectvom o Londýne 17. storočia a Veľkom požiari roku 1666. Jeho spojenie s Bratstvom Hekaté a experimentmi s monštrami je však samozrejme fikcia vytvorená pre hru.

Existuje Nightmare Creatures II?

Áno. Nightmare Creatures II vyšlo v roku 2000 pre PlayStation a Dreamcast a nadväzuje na udalosti prvého dielu.

Existovalo Nightmare Creatures III?

Tretí diel bol vo vývoji a neskôr práva na projekt aj značku získal Ubisoft. Hra plánovaná pre PlayStation 2, Xbox a GameCube však nikdy nevyšla.

Mal vzniknúť film Nightmare Creatures?

Áno. Filmová adaptácia bola oznámená v roku 2000, ale projekt sa napokon nedostal do skutočnej produkcie.