Vieš, že typické „trasenie“, vlnenie textúr a hranatý vzhľad hier na prvej PlayStation nie sú len chyba veku, televízora alebo emulátora? Veľa za tým stojí spôsob, akým PS1 pracovala s 3D grafikou, polygónmi a textúrami.
🕹️ Prečo PS1 hry vyzerajú tak jedinečne
Keď sa dnes pozrieš na staré 3D hry pre PlayStation 1, často si všimneš zvláštny efekt. Steny sa jemne vlnia, textúry na podlahe akoby plávali a hrany objektov sa pri pohybe kamery trochu trasú.
Pre množstvo hráčov je to dnes súčasť kúzla PS1 éry. Lenže nejde len o nostalgiu. Tento vzhľad má technické dôvody a súvisí hlavne s tým, ako konzola vtedy vykresľovala 3D svet.
🔺 Čo je vlastne polygón?
Polygón je základná plocha, z ktorej sa skladajú 3D modely v hrách. Najčastejšie si ho môžeš predstaviť ako malý trojuholník alebo mnohouholník. Čím viac polygónov model má, tým môže pôsobiť oblejšie, hladšie a detailnejšie.
Lenže prvá PlayStation mala obmedzený výkon. Vývojári preto museli šetriť každý detail. Postavy, autá, budovy aj prostredie sa skladali z oveľa menšieho počtu polygónov než pri moderných hrách. Preto mali PS1 hry hranatejšie modely, ostrejšie tvary a typický low-poly vzhľad.
💀 Príklad: MediEvil a rozdiel v počte plôch
Skvelým príkladom je MediEvil. Pôvodná verzia pre PlayStation 1 pracovala s výrazne jednoduchšími 3D modelmi, pretože konzola musela šetriť výkon. Modely preto mali menej plôch a pôsobili hranatejšie.
Na podobnom porovnaní je pekne vidieť, aký veľký rozdiel urobí počet polygónov, teda „faces“. Nejde tu o tvár v bežnom zmysle, ale o jednotlivé plochy, z ktorých sa 3D model skladá. Čím viac ich model má, tým môže byť oblejší, detailnejší a plynulejší.
Zdroj obrázka: blog.playstation.com
Na príklade MediEvilu je dobre vidieť, prečo PS1 hry vyzerali hranatejšie. Menší počet polygónov znamenal jednoduchšie tvary, ale zároveň vytvoril štýl, ktorý je dnes pre prvú PlayStation ikonický.
🌊 Prečo sa textúry na PS1 tak zvláštne vlnili?
Jedna vec sú samotné polygóny. Druhá vec sú textúry – teda obrázky, ktoré sa na tieto plochy „nalepia“, aby stena vyzerala ako tehlová, cesta ako asfaltová a postava mala tvár, oblečenie alebo ďalšie detaily.
PlayStation 1 však nevedela pracovať s textúrami tak presne ako novšie konzoly. Keď sa polygón natočil alebo sa pohla kamera, textúra sa na ňom mohla zvláštne deformovať. Výsledkom bolo známe vlnenie, plávanie alebo trochu „gumový“ vzhľad povrchov.
Preto sa napríklad podlaha, cesta alebo stena v niektorých hrách pri pohybe kamery zvláštne hýbe, aj keď by mala byť rovná. Nie je to pokazený disk. Je to súčasť toho, ako vtedajší hardvér vykresľoval 3D scénu.
📺 Prečo to vtedy až tak neprekážalo?
Na starých CRT televízoroch tento efekt často nepôsobil tak výrazne ako dnes na ostrých LCD alebo OLED obrazovkách. Obraz bol mäkší, mal iný charakter a množstvo drobných nedokonalostí sa prirodzene stratilo.
Navyše v 90. rokoch išlo o úplne nový zážitok. Namiesto 2D obrázkov zrazu hráči prechádzali 3D svetmi, behali okolo nepriateľov, pretekali po priestorových tratiach a sledovali akciu z nových uhlov. To, že sa textúra občas zachvela, bolo popri tom skoro vedľajšie.
🎮 Z technického obmedzenia sa stal štýl
Dnes je na tom najzaujímavejšie to, že niečo, čo kedysi vzniklo ako technické obmedzenie, sa postupne zmenilo na estetiku. Množstvo moderných indie hier sa zámerne inšpiruje PS1 grafikou – používa nízky počet polygónov, zubaté modely, rozmazané textúry a surovú retro atmosféru.
Prvá PlayStation tak nezanechala stopu len vďaka legendárnym hrám, ale aj vďaka vzhľadu, ktorý sa nedá zameniť. Hranaté modely, roztrasené textúry a trochu nepokojná 3D grafika dnes patria k tomu, prečo má PS1 takú silnú nostalgiu.
A práve preto pôsobia staré PS1 hry stále tak špecificky. Nie sú dokonale hladké, ostré ani realistické. Sú svoje. A v tom je veľká časť ich kúzla.
Chceš si pripomenúť éru, keď pár polygónov stačilo na veľké zážitky?
Pozri si hry pre PlayStation 1, konzoly PlayStation 1 alebo ovládače pre PS1.