MediEvil: 8 zaujímavostí z vývoja PS1 klasiky

MediEvil pre PlayStation 1 si hráči dodnes pamätajú vďaka nemŕtvemu rytierovi Sirovi Danielovi Fortesqueovi, pokrivenému svetu Gallowmere, čiernemu humoru a hudbe pripomínajúcej temnú rozprávku. Za hotovou hrou z roku 1998 sa však skrýva ešte zaujímavejší príbeh plný improvizácie, technických obmedzení a nápadov, ktoré sa do výslednej verzie vôbec nedostali.

Hra sa pôvodne volala Dead Man Dan, vznikala aj vo verziách pre Windows a konzolu Sega Saturn a jej vývojári navrhovali postavy aj celé úrovne pomocou pasteliek, papiera a ručne kreslených plánov. Pozrieme sa na osem zaujímavostí, ktoré ukazujú, ako jedna z najvýraznejších PS1 hier vlastne vznikala.

Článok obsahuje mierne príbehové spoilery k pôvodnému MediEvilu.

💀 1. MediEvil sa pôvodne volal Dead Man Dan

Prvý návrh hry niesol pracovný názov Dead Man Dan. Chris Sorrell opísal pôvodnú myšlienku ako spojenie hry Ghouls’n Ghosts s výtvarným štýlom Tima Burtona, predovšetkým s atmosférou filmu The Nightmare Before Christmas.

Vývojári však nechceli iba kopírovať staršiu arkádovú hru. Lákala ich výprava nemŕtveho rytiera svetom, ktorý bude strašidelný, farebný a vtipný zároveň. Tim Burton sa na MediEvile priamo nepodieľal, jeho gotický a rozprávkovo pokrivený štýl však výrazne ovplyvnil výslednú podobu Gallowmere.

🎮 2. Hra vznikala aj pre Windows a Segu Saturn

MediEvil nezačínal ako istá exkluzivita pre PlayStation. Malé štúdio Millennium Interactive pôvodne pracovalo na verziách pre viacero platforiem, medzi ktorými boli okrem PlayStationu aj Windows a konzola Sega Saturn.

Zlom prišiel vo chvíli, keď vývojári predviedli rozpracovanú hru spoločnosti Sony. Projekt zaujal natoľko, že tím získal zmluvu na exkluzívnu verziu pre PlayStation. Sony neskôr vývojársky tím začlenila pod svoje štúdio v Cambridge a z riskantného projektu malého nezávislého vývojára postupne vznikla jedna z najvýraznejších európskych hier pre prvý PlayStation.

🖍️ 3. Gallowmere vznikalo na papieri a v ručne kreslených plánoch

Dnešní vývojári môžu celé herné svety stavať a prechádzať priamo v pokročilých 3D editoroch. Pri vzniku MediEvilu sa však podobné nástroje ešte len začínali používať a veľká časť výtvarných aj herných návrhov vznikala ručne.

Hlavný výtvarník Jason Wilson kreslil prvé podoby Sira Daniela, nepriateľov a prostredí farebnými pastelkami a voskovkami na papier. Ručne vznikali aj návrhy rozloženia úrovní, jednotlivých miest a herných situácií. Wilson sa zároveň podieľal na väčšine textúr, ktoré sa následne objavili priamo v hre.

Pre tím išlo o veľký 3D projekt v čase, keď ešte neexistovali dnešné zaužívané postupy. Vývojári sa preto museli učiť pracovať s kamerou, prostredím, textúrami aj pohybom postáv priamo počas vývoja.

🎥 Dobové making-of: vývojári pôvodného MediEvilu

Archívny materiál z PlayStation Underground ukazuje pôvodných vývojárov, dobové herné zábery aj spôsob, akým o MediEvile hovorili v čase jeho vzniku. Video je v angličtine a obraz zodpovedá veku pôvodného záznamu, pre retro nadšencov však ponúka niečo, čo bežné gameplay video ukázať nedokáže – ľudí a prácu ukrytú za samotnou hrou.

🗺️ 4. Z arkádovejšej hry sa stalo dobrodružstvo inšpirované Zeldou

Pôvodný návrh MediEvilu bol arkádovejší. Počas vývoja sa však hra postupne menila na dobrodružstvo založené na prieskume, súbojoch, hľadaní ďalšej cesty a jednoduchých hádankách.

Chris Sorrell bol veľkým fanúšikom série The Legend of Zelda, a preto ho posun smerom k dobrodružnejšej hre tešil. Spätne dokonca pripúšťal, že by MediEvil rád posunul po tejto ceste ešte ďalej a vytvoril hlbšie dobrodružstvo zasadené do sveta Gallowmere.

Výsledná hra stojí niekde medzi akčnou arkádou a dobrodružstvom. Striedanie súbojov, prieskumu, plošinových častí a hádaniek zároveň pomohlo jednotlivým úrovniam získať vlastný charakter.

🔺 5. Jedna herná oblasť mala limit asi 7 500 polygónov

Polygón si môžeš predstaviť ako malú trojuholníkovú plochu, z ktorej sa skladajú 3D objekty a prostredie hry. Čím viac polygónov vývojári použijú, tým detailnejšie môžu byť steny, budovy, terén alebo ďalšie časti okolia.

Chris Sorrell neskôr spomínal, že jedna celá úroveň v MediEvile mala limit približne 7 500 polygónov. Nešlo teda o celú hru, ale o jednu samostatnú oblasť, ktorou hráč práve prechádzal. Do limitu sa museli zmestiť napríklad cesty, steny, budovy, terén a ďalšie časti daného prostredia.

Ako sa počas vývoja zväčšoval programový kód hry, vývojári museli z takmer hotových úrovní ďalšie polygóny odoberať, aby sa MediEvil stále zmestil do obmedzenej pamäte PlayStationu a správne fungoval.

Aj preto má svet MediEvilu jednoduchšie a hranatejšie tvary než dnešné hry. Vývojári však technické obmedzenie využili vo svoj prospech a vytvorili výrazný štýl, ktorý si s prvým PlayStationom spájame dodnes. Ako podobné obmedzenia ovplyvňovali celú generáciu, vysvetľujeme v článku prečo sa grafika PS1 hier triasla a ako súvisela s polygónmi.

🏹 6. Sir Daniel bol hrdinom najmä podľa legendy

Sir Daniel Fortesque je v príbehoch Gallowmere oslavovaný ako veľký hrdina. Skutočnosť však bola oveľa menej slávna a jeho povesť výrazne predbehla to, čo počas svojho života naozaj dokázal.

Keď ho kúzlo čarodejníka Zaroka po rokoch omylom privedie späť medzi živých, nedostáva iba úlohu zachrániť kráľovstvo. Dostáva aj druhú šancu skutočne dokázať, že si hrdinskú povesť spojenú so svojím menom zaslúži.

Práve rozpor medzi legendárnym rytierom z rozprávania a skutočným, trochu nešikovným Danom dáva inak komickému príbehu prekvapivú hĺbku. Hráč nezachraňuje iba Gallowmere, ale pomáha hlavnému hrdinovi napraviť jeho vlastný odkaz.

🪱 7. V Danovej prázdnej očnej jamke mal bývať červ Morten

Jedným z najzvláštnejších vystrihnutých nápadov bola postava s menom Morten the Earthworm. Červ mal žiť priamo v prázdnej očnej jamke Sira Daniela.

Do hotovej hry sa Morten nakoniec nedostal. Samotná predstava červa bývajúceho v hlave nemŕtveho rytiera však dokonale vystihuje tón, ktorý sa vývojári snažili dosiahnuť: trochu strašidelný, trochu nechutný, ale predovšetkým hravý a vtipný.

🎵 8. Orchestrálny zvuk vznikol bez živého orchestra

Hudbu zložili Paul Arnold a Andrew Barnabas, známi ako duo Bob & Barn. Pri práci čerpali inšpiráciu z filmovej hudby spojenej s temnými rozprávkami a podrobne študovali aj tvorbu Dannyho Elfmana.

Pôvodný soundtrack však nenahral živý orchester. Skladatelia vytvorili virtuálny orchester pomocou syntetizátora, samplera, mixážneho pultu a vtedajšieho systému Pro Tools. Jednotlivé nástroje rozmiestňovali v stereofónnom priestore a upravovali ich dozvuk tak, aby výsledok pôsobil čo najvierohodnejšie.

Veľká časť úrovní a animácií navyše v čase skladania ešte nebola hotová. Bob & Barn preto často pracovali iba podľa výtvarných návrhov a slovného opisu atmosféry. Napriek tomu vytvorili hudbu, ktorá sa stala jednou z najvýraznejších a najlepšie zapamätateľných častí celej hry.

🏆 Prečo MediEvil funguje aj po rokoch?

MediEvil nevznikal v jednoduchých podmienkach. Malý tím sa učil pracovať s rozsiahlou 3D grafikou, bojoval s pamäťou konzoly a množstvo nápadov musel zjednodušiť alebo úplne odstrániť. Práve tieto obmedzenia však vývojárov prinútili vytvoriť hru s jasne rozpoznateľným výtvarným štýlom a vlastnou osobnosťou.

Sir Daniel nie je dokonalý rytier, Gallowmere nie je obyčajný fantasy svet a humor hry nikdy úplne neprebije jej temnejšiu atmosféru. MediEvil preto nepôsobí iba ako ďalšia akčná hra z konca deväťdesiatych rokov. Pôsobí ako pokrivená gotická rozprávka, ktorú si ani po rokoch nemožno ľahko pomýliť s ničím iným.

🧭 Kam séria MediEvil pokračovala?

Všetko sa začalo pôvodným MediEvilom pre PlayStation 1 z roku 1998. O dva roky neskôr nasledoval MediEvil 2 pre PlayStation 1, ktorý presunul Sira Daniela do viktoriánskeho Anglicka.

V roku 2005 prišiel MediEvil: Resurrection pre PSP, prepracovaná verzia pôvodného dobrodružstva. V roku 2019 sa prvý príbeh vrátil znova ako remake MediEvilu pre PlayStation 4 v češtine.

Jednotlivé verzie spracúvajú dobrodružstvo Sira Daniela trochu inak, základ však zostáva rovnaký: nemŕtvy rytier, čierny humor, gotická rozprávka a druhá šanca napraviť povesť hrdinu, ktorý pôvodne žiadnym veľkým hrdinom nebol.

Historické zaujímavosti v článku vychádzajú z rozhovorov a spomienok pôvodných tvorcov Chrise Sorrella, Jasona Wilsona a skladateľov Paula Arnolda a Andrewa Barnabasa.