Silent Hill 1999 vs Shattered Memories na PS2: od hmly k ľadu – dve generácie jedného hororu

Na papieri majú Silent Hill z roku 1999 a Silent Hill: Shattered Memories takmer rovnaký východiskový bod. Harry Mason prichádza do mesta Silent Hill, po automobilovej nehode zistí, že jeho dcéra Cheryl zmizla, a vydáva sa ju hľadať. Kto však čaká rovnaký príbeh iba v novšej grafike, veľmi rýchlo zistí, že všetko je inak.

Pôvodný Silent Hill na PlayStatione je horor hmly, praskajúceho rádia, ručne čítanej mapy, zablokovaných ulíc a neistoty z toho, čo sa skrýva pár metrov pred tebou. Shattered Memories sa k rovnakej základnej premise vracia o jednu hernú éru neskôr, lenže namiesto hmly stavia do popredia sneh a ľad, namiesto rádia mobilný telefón a namiesto otázky „mám bojovať, alebo šetriť muníciu?“ ťa často núti premýšľať najmä nad tým, kadiaľ utiecť.

A práve preto je zaujímavé postaviť tieto dve hry vedľa seba. Nie ako súboj o to, ktorá je „lepšia“, ale ako pohľad na to, ako sa počas jednej dekády zmenila predstava o tom, čím vlastne Silent Hill môže byť.

Silent Hill 1999: keď hmla nebola iba efekt

Silent Hill pre PlayStation 1 vyšiel v období, keď 3D hry stále hľadali vlastný jazyk. Prvý PlayStation dokázal ponúknuť polygonálne mesto a pohyblivú kameru, ale vývojári samozrejme pracovali s omnoho prísnejšími technickými limitmi než dnes.

Hustá hmla pomáhala udržať vzdialenejšie časti mesta mimo dohľadu, lenže Team Silent z nej neurobil iba technickú pomôcku. Premenil ju na jednu z najdôležitejších súčastí atmosféry.

Keď kráčaš ulicou, nevidíš polovicu mesta pred sebou. Budovy, autá a križovatky sa vynárajú postupne. Niečo počuješ, ale ešte netušíš odkiaľ. Cesta, ktorá na mape vyzerá úplne obyčajne, môže skončiť priepasťou alebo zátarasou a prinútiť ťa hľadať inú trasu.

Práve obmedzená viditeľnosť dáva mestu zvláštny pocit veľkosti. Silent Hill nepôsobí desivo preto, že by ti každých desať sekúnd niečo vyskočilo pred kameru. Funguje preto, že väčšinu času vôbec nevieš, čo sa nachádza za hranicou toho, kam práve dovidíš.

Rádio, mapa a cesta do Midwich

K hmle sa pridáva jeden z najikonickejších predmetov celej série: malé prenosné rádio. Keď sa nablízku objaví nepriateľ, ozve sa statický šum. Vieš teda, že niečo nie je v poriadku, ale hra ti neukáže šípku nad hlavou protivníka ani červený bod na minimape.

Práve toto na pôvodnom Silent Hille funguje dodnes výborne. Rádio ti poskytne informáciu, ale nedá ti istotu. V hmle alebo tmavej miestnosti musíš stále sám zistiť, odkiaľ nebezpečenstvo prichádza a či sa mu vôbec chceš postaviť.

Podobne dôležitá je mapa. Harry si do nej počas prieskumu zaznamenáva dôležité informácie a zablokované cesty. Mestom teda neprechádzaš podľa navigačnej čiary cez obrazovku, ale postupne si v hlave skladáš jeho štruktúru.

Pekne to vidno už pri ceste smerom k Midwich Elementary School. Silent Hill ťa núti obchádzať uzavreté ulice, prehľadávať menej nápadné miesta a postupne získavať predmety, ktoré otvoria ďalšiu cestu. Malé basketbalové ihrisko alebo nenápadná bočná ulička tak môžu byť rovnako dôležité ako veľká budova pred tebou.

A potom príde samotná škola. Ulice vystriedajú úzke chodby, učebne a dvere, pri ktorých si nie si istý, čo ťa čaká na druhej strane. Hra prirodzene prechádza z otvorenejšieho prieskumu mesta do omnoho stiesnenejšieho priestoru a bez veľkých zmien pravidiel dokáže vytvoriť úplne iný druh napätia.

Harry Mason nie je akčný hrdina

Harry môže používať strelné aj kontaktné zbrane, ale nepôsobí ako človek, ktorý bol na podobnú situáciu vycvičený. Je to otec hľadajúci svoju dcéru a práve jeho obyčajnosť je pre atmosféru dôležitá.

Monštrum môžeš zastreliť, poraziť zbraňou na blízko alebo sa mu jednoducho vyhnúť. Munícia a zdravie nie sú nekonečné a súboj nemusí byť vždy najlepším riešením. Silent Hill tak vytvára napätie nielen samotným protivníkom, ale aj rozhodovaním, či má vôbec zmysel kvôli nemu riskovať.

V kombinácii s rádiom, baterkou, hmlou a mapou vzniká zvláštny rytmus. Chvíľu iba skúmaš. Potom začuješ praskanie. Spomalíš. Snažíš sa zistiť, odkiaľ niečo prichádza. A až potom sa rozhodneš, čo urobíš.

Práve v tom je pôvodný Silent Hill stále mimoriadne účinný. Na dnešné pomery je technicky jednoduchý, ale jednotlivé systémy spolupracujú tak dobre, že z obmedzení starého hardvéru vznikla veľmi konkrétna forma strachu.

Shattered Memories nie je obyčajný remake

Silent Hill: Shattered Memories si z pôvodnej hry berie Harryho Masona, Cheryl, automobilovú nehodu, mesto Silent Hill a niekoľko známych mien. Tým sa však podobnosť nekončí – a zároveň ani nezačína tak jednoducho, ako by človek čakal od klasického remaku.

Climax Studios nechcelo iba vziať hru z roku 1999 a postaviť ju nanovo v modernejšej grafike. Známe motívy použilo ako stavebnicu pre nový príbeh. Postavy môžu mať odlišné úlohy a povahy, udalosti sa vyvíjajú iným smerom a význam niektorých známych prvkov sa úplne mení.

Preto je pri Shattered Memories oveľa presnejšie hovoriť o reimaginácii. Ak originál poznáš, hra sa zámerne pohráva s tvojou pamäťou. Ukáže ti meno alebo situáciu, ktorú spoznávaš, a potom ju posunie niekam, kam si nečakal.

Pre retro hráča je na tom možno najzaujímavejšie práve toto. Nejde o pokus nahradiť pôvodný Silent Hill. Je to hra, ktorá predpokladá, že niektoré jeho obrazy už máš v hlave, a skúša, čo sa stane, keď ich poskladá nanovo.

Od hmly k ľadu

Najviditeľnejšia zmena prichádza už s počasím. Pôvodný Silent Hill si spájame hlavne s hmlou. Shattered Memories je omnoho viac spojené so snehom, chladom a postupným zamŕzaním sveta.

Ľad tu navyše nie je iba novým vizuálnym kabátom namiesto hrdzavého a industriálneho Otherworldu známeho zo starších dielov. Vo chvíli, keď sa prostredie prepne do Nightmare, okamžite cítiš, že sa zmenili aj pravidlá.

Steny a chodby dostávajú ľadovú podobu, priestor sa zafarbí do studených tónov a z miesta, ktoré si pred chvíľou relatívne pokojne skúmal, sa stáva prostredie určené na útek.

Práve kontrast hmly a ľadu podľa mňa krásne vystihuje rozdiel oboch hier. Pôvodný Silent Hill ťa dlho drží v neistote tým, že zakrýva, čo sa nachádza pred tebou. Shattered Memories omnoho zreteľnejšie oddeľuje chvíle prieskumu od momentov, keď sa svet premení a začne ťa tlačiť dopredu.

V roku 1999 môžeš bojovať. Shattered Memories ti zbrane vezme

Toto je najväčší zásah do samotnej hrateľnosti. Pôvodný Harry môže siahnuť po pištoli, brokovnici alebo zbrani na blízko. Shattered Memories klasický boj odstránilo.

Keď počas Nightmare prídu nepriatelia, nejde o to vyčistiť miestnosť. Harry musí bežať, hľadať správny smer, prekonávať prekážky a pokúšať sa prenasledovateľov striasť. Pomôcť môžu svetlice alebo predmety v prostredí, ale z Harryho sa ani na chvíľu nestáva lovec monštier.

Je to dosť radikálne rozhodnutie, najmä keď si uvedomíš, ako pevne boli zbrane, munícia a liečenie spojené so survival hororom 90. rokov.

Pôvodná hra sa ťa často pýta, či sa chceš pustiť do boja a minúť zásoby. Shattered Memories rieši iný problém: ako rýchlo dokážeš prečítať priestor okolo seba, keď je jediným skutočným riešením dostať sa preč.

Nie každému hráčovi budú únikové sekvencie sedieť rovnako. Pri porovnaní oboch hier sú však fascinujúce, pretože presne ukazujú, akú odlišnú odpoveď mali dve generácie vývojárov na otázku „ako urobiť hráča zraniteľným?“.

Rádio vystriedal mobil. A hra začala sledovať hráča

Ak by sme mali vybrať jeden predmet, na ktorom je generačný odstup medzi oboma hrami vidieť najlepšie, nie je to zbraň. Je to zariadenie, ktoré Harry nosí so sebou.

V roku 1999 dostane rádio. Je jednoduché, nevie takmer nič, ale zvukom ťa prepája s nebezpečenstvom, ktoré ešte nemusíš vidieť.

V Shattered Memories má Harry mobilný telefón. Slúži ako mapa, fotoaparát aj komunikačný prostriedok. Môžeš volať na čísla nájdené v meste, prijímať správy a pomocou fotoaparátu objavovať stopy spojené s minulými udalosťami.

Je to malý, ale veľmi pekný dobový detail. Rovnaká séria, rovnaký protagonista a približne desať rokov rozdielu – rádio z vrecka človeka konca 90. rokov vystrieda zariadenie, ktoré už na prelome ďalšej dekády začínalo nahrádzať niekoľko samostatných nástrojov naraz.

Psych Profile je však omnoho väčšia zmena

Shattered Memories je prerušované sedeniami u terapeuta doktora Kaufmanna. Odpovedáš na otázky a plníš jednoduché psychologické úlohy, lenže hra sa nespolieha iba na to, čo mu povieš.

Sleduje aj rôzne prvky tvojho správania pri samotnom hraní a postupne si z nich vytvára profil. Ten môže ovplyvniť vzhľad niektorých postáv, dialógy, detaily prostredia aj podobu ďalších prvkov.

Nejde teda o klasický ukazovateľ dobra a zla, pri ktorom by hra iba pripočítavala body za správne a nesprávne odpovede. Zaujímavejšie je práve to, že si zmeny nemusíš okamžite všimnúť. Dvaja ľudia môžu prejsť rovnakou časťou a neskôr zistiť, že niektoré detaily ich verzie príbehu vyzerali trochu inak.

Prečo je zaujímavá práve PS2 verzia?

Pre fanúšika PlayStationu má Shattered Memories na PS2 ešte jednu zaujímavú vrstvu. Hra totiž pôvodne vznikala predovšetkým okolo Nintendo Wii, kde mohli vývojári pracovať s pohybovým ovládaním a používať Wii Remote ako baterku či nástroj pri manipulácii s predmetmi.

Prevod na PlayStation 2 musel rovnakú myšlienku prispôsobiť klasickému DualShocku 2. Interakcie, ktoré na Wii využívali pohyb ovládača, sa preto na PS2 riešia tradičnejšie pomocou analógových páčok a tlačidiel.

Na samotnom príbehu a hlavnej koncepcii Shattered Memories to nič nemení. Pre retro hráča je však PS2 port zaujímavým príkladom opačného typu konverzie, než na aký sme boli dlho zvyknutí: nejde o modernizáciu staršej PS2 hry pre novšiu konzolu, ale o neskorý titul, ktorý prináša projekt navrhnutý pre iné ovládanie späť na klasický gamepad.

A hlavne prichádza veľmi neskoro v živote PlayStationu 2. Vedľa raných PS2 titulov pôsobí Shattered Memories takmer ako hra z iného obdobia – pretože z iného obdobia skutočne pochádza.

Silent Hill 1999 vs Shattered Memories v skratke

Rozdiel pritom nie je iba v zozname mechaník. Obe hry úplne inak dávkujú strach.

Pôvodný Silent Hill drží nebezpečenstvo okolo teba takmer neustále. Rádio môže začať praskať pri obyčajnej ceste mestom, protivník sa môže vynoriť z hmly a aj návrat známou ulicou môže pôsobiť nepríjemne.

Shattered Memories naopak oveľa výraznejšie pracuje s kontrastom. Pokojnejší prieskum, rozhovory a hľadanie stôp striedajú momenty, keď mesto zamrzne a hra sa prepne do režimu úteku.

Jeden prístup buduje dlhšie a pomalšie napätie. Druhý ho strieda s intenzívnejšími vrcholmi. A práve preto je podľa mňa oveľa zaujímavejšie zahrať si oba tituly než sa snažiť rozhodnúť, ktorý z nich používa jediný „správny“ recept na Silent Hill.

Ktorý Silent Hill hrať ako prvý?

Ak si nehral ani jeden, začal by som pôvodným Silent Hillom pre PS1.

Nielen preto, že vyšiel prvý. Shattered Memories získava časť svojho čara práve tým, že známe motívy obracia naruby. Keď už vieš, ako vyzerali Harry, Cheryl, škola, rádio alebo samotná cesta mestom v roku 1999, oveľa lepšie vnímaš, čo Climax zachovalo a čo naopak zámerne zmenilo.

Pôvodný Silent Hill je navyše stále fascinujúcou ukážkou PS1 dizajnu. Textúry, jednoduché modely a obmedzený dohľad dnes samozrejme nezaprú svoj vek, ale zároveň pripomínajú dobu, keď vývojári dokázali technické obmedzenia premeniť na niečo, čo sa stalo poznávacím znakom celej série.

Shattered Memories by som si nechal ako druhý krok. Nie ako náhradu originálu, ale ako odpoveď na otázku: „Čo keby sme si ten istý začiatok pamätali úplne inak?“

Dve varianty Shattered Memories na PSko.cz

Ak ťa láka práve PS2 verzia, na PSko.cz nájdeš Silent Hill: Shattered Memories pre PS2.

K dispozícii je aj variant Silent Hill: Shattered Memories – stav B. Pri konkrétnej ponuke si môžeš na produktovej stránke porovnať aktuálny stav a vybrať variant, ktorý ti dáva väčší zmysel.

Baví ťa survival horror na prvom PlayStatione?

Silent Hill je iba jednou odpoveďou na to, ako mohol horor na konci 90. rokov vyzerať. Capcom na rovnakom hardvéri pracoval s úplne iným tempom, kamerou aj štýlom napätia.

Ak chceš pokračovať pri zombie horore, pozri si naše porovnanie Resident Evil na PS1: ktorý diel vybrať?. Na jednej konzole tam môžeš sledovať vývoj od sídla prvého dielu cez Raccoon City až k Nemesis.

Ďalšou zaujímavou odbočkou je Dino Crisis 1 vs Dino Crisis 2 na PS1. Prvý diel má k survival hororu omnoho bližšie, zatiaľ čo dvojka už smeruje výraznejšie k rýchlej akcii.

Ďalšie tituly nájdeš v kategóriách hry pre PlayStation 1 a hry pre PlayStation 2.

Od hmly k ľadu – a napriek tomu stále Silent Hill

Na začiatku stoja v oboch hrách Harry Mason a zmiznutá Cheryl. Keď ich však položíš vedľa seba, takmer všetko ostatné ukazuje iným smerom.

Silent Hill z roku 1999 je krásnou ukážkou toho, ako sa môže obmedzenie starého hardvéru stať súčasťou herného dizajnu. Hmla obmedzuje výhľad, rádio ťa upozorní na niečo, čo ešte nevidíš, mapa sa mení na dôležitý nástroj a obyčajná cesta cez mesto dokáže byť nepríjemná ešte skôr, než sa vôbec niečo stane.

Shattered Memories namiesto kopírovania tohto receptu rozoberá jeho základy. Vymení hmlu za sneh a ľad, rádio za mobil, odstráni klasický boj a začne prispôsobovať časť zážitku samotnému hráčovi.

Práve preto podľa mňa obe hry fungujú najlepšie vedľa seba. Originál ukazuje, prečo si ľudia Silent Hill zamilovali. Shattered Memories zase ukazuje, že rešpektovať starú hru nemusí vždy znamenať vyrobiť znova presne to isté.

Porovnaj si obe hry priamo pri hraní

Pôvodný Silent Hill na PlayStatione 1:

Silent Hill: Shattered Memories: