Tenchu 1 vs Tenchu 2 na PS1: ninja stealth ešte pred Metal Gear Solid – ktorý diel vybrať?

Najlepší okamih v Tenchu často neprichádza vo chvíli, keď vytiahneš katanu, ale niekoľko sekúnd predtým. Ukrytý za stenou sleduješ stráž, kontroluješ Ki meter, čakáš, kým sa protivník otočí, a až potom vyrážaš. Tenchu: Stealth Assassins prinieslo na prvý PlayStation veľmi osobitú podobu 3D stealth akcie a z ninju urobilo lovca, ktorý pracuje s výškou, tmou a momentom prekvapenia.

O dva roky neskôr nasledovalo Tenchu 2: Birth of the Stealth Assassins. Namiesto klasického pokračovania sa však vrátilo do minulosti Rikimarua a Ayame, pridalo Tatsumarua, rozšírilo možnosti pohybu a ponúklo dokonca Mission Editor na tvorbu vlastných úrovní. Obe hry stoja na podobnom stealth základe, ale každá má trochu iné prednosti.

Tenchu je hlavne o okamihu pred útokom

Práve scéna na prvom obrázku dobre vystihuje, prečo Tenchu funguje. Rikimaru nemusí proti protivníkovi okamžite vyraziť. Môže zostať ukrytý za stenou, sledovať jeho pohyb a počkať, kým sa otvorí bezpečná cesta k útoku.

Toto nie je hra, v ktorej je najlepšou stratégiou prebehnúť bránou a začať mávať mečom. Otvorený súboj je možný, ale väčšinou znamená, že niečo nevyšlo podľa plánu. Oveľa uspokojivejšie je dostať sa za stráž bez povšimnutia a vyriešiť situáciu jediným presným útokom.

Ki meter nahrádza oči, ktoré za roh nevidia

Jednou z najdôležitejších mechaník pôvodného Tenchu je Ki meter. Ukazuje vzdialenosť blízkeho protivníka a zároveň napovedá, či je stráž pokojná, niečo ju zaujalo alebo už presne vie, kde sa ninja nachádza.

Je to jednoduchý systém, ale v tmavých PS1 lokalitách funguje výborne. Nemáš modernú minimapu so všetkými nepriateľmi ani zvýraznené siluety cez steny. Musíš sledovať číslo, symbol upozornenia, zvuky a samotné prostredie.

Práve kombinácia obmedzených informácií a možnosti využívať steny, rohy, strechy alebo vyvýšené miesta vytvára napätie, ktoré je pre Tenchu typické.

Stealth kill je odmena za dobre pripravený útok

Keď sa k protivníkovi dostaneš nepozorovane, môže Rikimaru alebo Ayame vykonať okamžitú tichú likvidáciu. Tenchu tieto útoky prezentuje krátkymi a na svoju dobu výraznými animáciami a práve stealth killy sa stali jedným z najznámejších prvkov celej série.

Nejde však iba o efektné zakončenie. Tichá likvidácia je odmenou za správne načasovanie, pozorovanie trasy stráže a využitie prostredia. Rozhodujúca časť súboja tak často prebehne ešte pred samotným úderom.

Druhý obrázok presne ukazuje výsledok dobre pripraveného priblíženia. Protivník nestihol zareagovať, pretože Rikimaru získal rozhodujúcu výhodu ešte predtým, než samotný útok začal.

Výsledné hodnotenie misie navyše podporuje čistý postup. Zbytočné poplachy a chaotické strety ti nepomáhajú, zatiaľ čo dobre zvládnutý stealth vedie k lepšiemu skóre a vysokým hodnostiam vrátane Grand Master.

Grappling hook mení strechy na alternatívnu cestu

Ďalším poznávacím znakom série je grappling hook. Hák nie je iba príležitostný bonus, ale základná súčasť výbavy, vďaka ktorej sa môžeš vytiahnuť na strechu, prekonať múr alebo sa úplne vyhnúť stráženej ceste.

Práve vertikalita je jednou z vecí, ktoré pôvodné Tenchu odlišujú od množstva iných stealth hier. Ulice, nádvoria a chodby nie sú jedinými možnými trasami. Dobre zvolená strecha alebo balkón ti môžu otvoriť úplne iný prístup k cieľu.

Ak je pred tebou strážená brána, správna ninja otázka často neznie „koľkých protivníkov musím poraziť?“, ale skôr „nedá sa to obísť cez strechu?“.

Rikimaru a Ayame nehrajú úplne rovnako

V Tenchu: Stealth Assassins si vyberáš medzi dvoma Azuma ninjami slúžiacimi lordovi Gohdovi.

Rikimaru používa jednu katanu a pôsobí robustnejšie. Ayame bojuje dvojicou kratších čepelí a jej štýl je rýchlejší a ľahší. Základ oboch kampaní zostáva podobný, ale rozdielne animácie a vlastnosti pomáhajú tomu, aby ďalší priechod nepôsobil úplne rovnako.

Obe postavy navyše vytvárajú základ, na ktorom séria stavala aj v ďalších dieloch.

Tenchu dorazilo na PlayStation ešte pred Metal Gear Solid

Prvé Tenchu vyšlo v Japonsku vo februári 1998, teda ešte pred japonským vydaním Metal Gear Solid v rovnakom roku.

To však neznamená, že Tenchu „vynašlo stealth“. Zakrádanie v hrách existovalo dávno predtým. Zaujímavejšie je, akú rozdielnu podobu mohli dve výrazné stealth hry na rovnakej konzole ponúknuť.

Metal Gear Solid pracovalo s vojenským komplexom, modernými technológiami a hliadkami v uzavretom prostredí. Tenchu ponúklo feudálne Japonsko, katany, shurikeny, strechy, grappling hook a ninju, ktorý môže využívať vertikalitu ako jednu zo svojich najväčších výhod.

Práve táto odlišnosť pomohla Tenchu vytvoriť vlastnú identitu namiesto toho, aby pôsobilo iba ako ďalšia variácia na známy stealth koncept.

Tenchu 2 sa neodohráva po jednotke, ale pred ňou

Tenchu 2: Birth of the Stealth Assassins vyšlo v roku 2000, príbehovo však funguje ako prequel. Sleduje mladšieho Rikimarua a Ayame v období ich výcviku a rozvíja históriu klanu Azuma.

Dôležitou novou postavou je Tatsumaru, tretí žiak majstra Shiunsaiho. Jeho osud a vzťah k Rikimaruovi a Ayame patria k hlavným dôvodom, prečo má druhý diel výraznejšie príbehové pozadie.

Dvojka otvára prostredie a rozširuje pohyb

Tenchu 2 sa nespolieha iba na tmavé nočné ulice. Misie častejšie využívajú denné svetlo, prírodné prostredie a otvorenejšie lokality, čo je dobre viditeľné aj na treťom obrázku.

Pribúda tiež plávanie a potápanie. Voda sa vďaka tomu môže stať ďalšou cestou, ako obísť protivníkov alebo preniknúť do inej časti úrovne.

Stále ide o Tenchu založené na trpezlivosti, sledovaní hliadok a tichom postupe, ale pokračovanie rozširuje možnosti, ako sa mapou pohybovať a ako jednotlivé situácie riešiť.

Tatsumaru nie je iba bonusová postava

Tenchu 2 rozširuje príbeh aj o Tatsumarua. Nejde iba o ďalšieho ninju pridaného kvôli väčšiemu počtu hrateľných postáv. Jeho osud je dôležitou súčasťou príbehu klanu Azuma a vzťahov medzi hlavnými postavami.

Vďaka tomu pôsobí druhý diel príbehovo prepojenejšie. Jednotlivé misie už nie sú iba samostatnými úlohami, ale postupne skladajú širší konflikt a vysvetľujú udalosti, ktoré formovali Rikimarua aj Ayame.

Mission Editor je jedna z najväčších zvláštností Tenchu 2

Jedným z najzaujímavejších bonusov je Mission Editor. Umožňuje vytvoriť vlastnú úroveň, rozmiestniť časti prostredia, protivníkov, predmety a určiť ciele misie.

Na konzolovej stealth hre z roku 2000 ide o veľmi nezvyčajný bonus. Po dokončení príbehu tak nemusíš iba znovu opakovať pôvodné misie – môžeš si pripraviť vlastné ninja scenáre a experimentovať s ich rozložením.

Práve editor je dodnes jedným z prvkov, vďaka ktorým má Tenchu 2 vlastný charakter a nie je iba rozšírenou kópiou jednotky.

Ktoré Tenchu na PS1 vybrať?

Ak sériu vôbec nepoznáš, začal by som Tenchu: Stealth Assassins. Prvý diel najčistejšie ukazuje, prečo Tenchu získalo vlastnú identitu: čakanie v tieni, Ki meter, strechy, grappling hook a radosť z útoku, o ktorom protivník do poslednej chvíle netuší.

Tenchu 2: Birth of the Stealth Assassins by som zaradil hneď potom. Hoci sa príbehovo odohráva skôr, pri hraní lepšie oceníš, čo pokračovanie oproti prvému dielu rozširuje.

Ak ťa zaujíma hlavne história klanu Azuma, Tatsumaru a väčší príbehový dôraz, dvojka má veľkú výhodu. Ak chceš najikonickejšiu a najčistejšiu podobu pôvodného PS1 Tenchu, jednotka je najlepší vstup.

Po PS1 prišlo Tenchu: Wrath of Heaven

Prvé dva diely položili základ série na PlayStatione, ale tým cesta Rikimarua a Ayame neskončila. Na PlayStation 2 nasledovalo Tenchu: Wrath of Heaven, ktoré prenieslo známy ninja stealth do technicky schopnejšej generácie konzol.

Rikimaru a Ayame sa vracajú a spolu s nimi aj zakrádanie, využívanie výšky, ninja nástroje a tiché likvidácie. Výkonnejší hardvér PlayStationu 2 umožnil prepracovanejšie prostredie, plynulejšiu prezentáciu a väčší priestor na ďalšie rozvíjanie stealth mechaník.

Wrath of Heaven preto pôsobí ako prirodzené pokračovanie myšlienok, ktoré vznikli už na prvom PlayStatione. Ak ťa bavilo sledovať stráže, hľadať cestu po strechách a útočiť až vo chvíli, keď máš jasnú výhodu, prechod na PS2 dáva zmysel.

Prečo má zmysel zahrať oba PS1 diely

Prvé Tenchu je najlepšou ukážkou základnej myšlienky série: nepriateľ má prehrať ešte skôr, než zistí, že si nablízku. Tenchu 2 túto myšlienku nerozbíja, ale obklopuje ju väčším príbehom, novými možnosťami pohybu a editorom vlastných misií.

Práve preto nie je nutné hľadať jedného jasného víťaza. Stealth Assassins je lepší vstup do série, Birth of the Stealth Assassins je zaujímavejšie rozšírenie toho, čo už fungovalo.

A ak ťa oba diely chytia, Wrath of Heaven na PS2 ponúka prirodzenú možnosť pokračovať ďalej s Rikimaruom a Ayame na novšej generácii PlayStationu.

Ďalšie retro tituly nájdeš v kategórii hry pre PlayStation 1.

Pozri sa na Rikimarua priamo pri hraní pôvodného Tenchu na PlayStatione: